Základné pojmy:

Purebreed - čistokrvní psi 

Crossbreed - spojenie čistokrvných plemien

Mutts - psi ktorí nevykazujú znaky žiadneho určitého plemena, tzv bastardi  

Purebreed -  chov psov rovnakého pôvodu, ktorí majú rovnaké morfologické, fyziologické vlastnosti a vykazujú určitú mieru príbuznosti. Príbuzenská plemenitba sa vo všeobecnosti používa k upevňovaniu požadovaných plemenných znakov a charakteru. Príbuznosť môže byť na rôznych úrovniach a v chovateľských kruhoch je zaužívané, že pokiaľ 5 alebo 6 generácii po sebe psi nemali spoločného predka, je už spojenie považované za nepríbuzné i keď v 7 generácii spoločného predka mať mohli. To znamená, že určitá miera príbuznosti aj u "nepríbuzných" psov zvyčajne existuje. Výhody čistokrvného chovu spočívajú v tom, že psy z takýchto chovov nesú požadované povahové a exteriérové vlastnosti daného plemena. Dlhodobo sú selektívnou metódou,  vlastnosti i exteriér psov upevňované a selektujú sa psy, ktoré zodpovedajú tomu, čo po nich človek požaduje a čo sa človeku páči. Každý si vďaka tomuto trendu môže nájsť také plemeno, ktoré bude zodpovedať jeho životnému štýlu a predstavám. Nevýhoda a  etická otázka tejto chovateľskej metódy je, že spájaním psov, ktorí majú rovnaké povahové a exteriérové znaky sa genetická diverzita potomkov zužuje, čo časom môže viesť ku vzniku rôznych deformácií, abnormalít a zvýšenej náchylnosti na niektoré zdravotné problémy či vrodené vady. Spájaním psov, ktoré majú rovnaký exteriér a vlastnosti, môžeme časom dosiahnuť exteriérové extrémy, ktoré síce pekne vypadajú vo výstavných kruhoch, no v realite častokrát znižujú kvalitu života daných jedincov. Žiaľ niektoré exteriérové plemenné znaky stoja na genetických vadách ako je napr, brachycefália, ektodermálna dysplazia, chondrodysplazia a mnohých ďalších. Niektoré plemená pre exteriérové zvláštnosti ako je napríklad dlhá koža, ktorá im prevísa cez oči, majú problémy s videním, s ušami, pre krátke nosy ťažko dýchajú, ľahko sa prehrievajú. Objavujú sa u nich vo zvýšenej miere určité ochorenia, podmienené práve rizikovým faktorom typickým pre dané plemeno - ochorenia srdca, epileptické záchvaty, dysplazie, hluchota, slepota, ataxia atď. U niektorých plemien šľachtenie prešlo do takého extrému, že aj nepríbuzné pári majú genetickú diverzitu na úrovni súrodencov. Prešľachtené zvieratá majú problém sa samostatne rozmnožovať a je potrebná inseminácia. Nehovoriac o absolútnej závislosti na človeku a jeho opatere. Vďaka príbuzenskej plemenitbe sa u psov vyšľachtilo mnoho plemien. Touto metódou sa upevnil nielen požadovaný štandard ale aj extrémy, ktoré zviera častokrát hendikepujú v normálnom živote. V zahraničí už existujú iniciatívy, ktoré upozorňujú na problematiku chovu niektorých čistokrvných psích plemien, ktorých odchov hraničí s týraním chovom.

Crossbreed - spojenie čistokrvných plemien a spôsob chovu psov, pri ktorom nedochádza ku žiadnej príbuzenskej plemenitbe. Vraciame sa k počiatkom chovu - ku kríženiu. Vylučujeme príbuzenskú plemenitbu a krížime psi za účelom zlepšovania vlastností oboch rodičov. Moderným crossbreed chovom zvyčajne dosahujeme zmierňovanie vyšľachtených extrémov a rozširujeme genetickú diverzitu potomkov. No zároveň nám vzniká nejednotnosť exteriérových a povahových znakov u potomkov. Vzniká nám takzvaná generácia F1 a šteňatá sa môžu ponášať na jedného i druhého rodiča, vo väčšej či menšej miere. Každý z rodičov má iné exteriérové znaky a iné povahové predpoklady. Vďaka tomu sa nám genetická diverzita potomkov spestruje, čím sa zároveň znižuje predpoklad na rôzne vady typické pre dané plemeno. V rovine predpokladu získavame zdravších, odolnejších a životaschopnejších potomkov, než je tomu u rodičovských plemien.

 Osobne som sa zamerala na molossoidné plemená. Z historického pohľadu takéto psi vznikali predovšetkým krížením. Sú to robustné, mohutné psy s pevnou kostrou a sklopenými ušami. Moloss nie je pes pre každého. Je to zviera, ktoré si uvedomuje svoju silu a preto potrebuje pevné vedenie. To znamená, že psa treba dôsledne vychovávať.  O molossoch je toho napísaného v odborných publikáciách ale i na internete dosť a každý záujemca o takýto typ psa by si mal prejsť základné informácie ešte pred tým, než si ho zadováži. 

Pre svoj crossbreed chov som si vybrala starodávne, primitívne psie plemeno pochádzajúce z ďalekej Číny. Shar pei je jedinečný pes s jedinečný exteriérom. Jeho typická nariasená koža a plná tvárička je dôsledok genetickej mutácie, ktorá sa nazýva kutánna mucinóza. Ide v podstate o nadmernú produkciu hyaluronu (HA), ktorý je zodpovedný za typické znaky plemena, ktorými sú nadmerné vrásky a vyplnená papuľa. Niekedy ide až o 10-násobne vyššiu produkciu HA, v porovnaní s inými plemenami. Sú to psí dobráci, umiernení, čistotní, trpezliví gaučáci, avšak voči cudzím ľudom nedôverčiví. Besní zúrivci, keď bránia "svoje". Zvyknú byť dosť tvrdohlaví ( tak ako každý moloss) a hlavne, nie sú to psi vhodní pre človeka, ktorý po psovi vyžaduje 100% poslušnosť. Shar pei je intuitívna osobnosť, barometer pohody v ľudskej rodine. Miluje kľudné a stabilné prostredie a potrebuje veľa lásky k tomu, aby bol skutočne šťastný. V nevhodnom prostredí, kde sa vyžaduje drezúra, prípadne má tento psík málo pozornosti, sa často stáva, že pes je nepochopený a označovaný ako hlúpy. U chápavých a trpezlivých ľudí sa stáva milujúcim, obetavým rodinným psom. Shar pei patrí k najstarším psím plemenám a je v mnohom jedinečný. Jeho myslenie je iné než u väčšiny psov - má svoju hlavu, svoj druh inteligencie a môže sa stať, že poslúchne, až keď k tomu má relevantný dôvod. Jednoducho povedané, nad všetkým má aristokratický nadhľad a musí vidieť a chápať zmysel vašej požiadavky. To, že vy niečo vyžadujete, nemusí byť pre shar peia dostatočná motivácia a neuplatíte ho ničím. V tomto je trochu povahovo ako mačka, alebo možno trochu ako vlk. Za tým všetkým, čo po ňom chcete, má ešte svoju hlavu. Shar pei je sám o sebe plemeno, ktoré patrí, čo sa týka exteriéru ku extrémom, ktoré ľudia dokázali vyšľachtiť a je to plemeno naozaj náročne na opateru. Nadmerné množstvo kože si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Vlhké prostredie mu nerobí dobre a v kožných záhyboch sa mu vplyvom nevhodného prostredia môžu spustiť kvasinkové procesy. Rovnako tak sa treba vo zvýšenej miere starať o oči a uši. Obzvlášť treba dohliadať na uši, ktoré pre úzke zvukovody trpia častými zápalmi. Plemeno je po generácie zaťažené dedičnou chorobou SPAID - horúčka shar peiov. V dnešnej dobe už existuje možnosť testovania, avšak testy nevylučujú, to že sa choroba v budúcnosti u psíka rozvinie. Aj u psíka, ktorý ma malý predpoklad na SPAID, môže dôjsť k spúšťaču, ktorý chorobu aktivuje (stres, oslabenie imunity, zlé podmienky držania, nejaký náhodný zápalový proces, ...) Testy hovoria o predpoklade / náchylnosti na chorobu a sú smerodajné predovšetkým pri vytváraní nízkorizikových chovných párov.

Druhé plemeno ktoré som si vybrala je argentínska doga. Pri čistokrvnom chove argentínskej dogy dochádza ku párovaniu dvoch bielych psov, čo samo o sebe je dosť rizikové. Biela farba nesie zo sebou riziko hluchoty a slepoty. Každé narodené šteňa tohto plemena musí prejsť baer testom - testom na hluchotu, pretože u takýchto psov hrozí relatívne vysoké riziko, že budú celoživotne hendikepované. Sluch patrí u psa k životne dôležitým zmyslom. Bez asistencie človeka by hluchý pes napríklad nedokázal predvídať prípadne nebezpečenstvo a bol by ďaleko zraniteľnejší, než pes, ktorý ma sluch v poriadku. Samotný štandard plemena spôsobuje produkciu hluchých psov a pri každom jednom vrhu je nutná kontrola a vyradenie hluchých jedincov z chovu. Argentínska doga bola pôvodne šľachtená na lov diviakov a nech už je toto plemeno chovateľmi akokoľvek vykresľované ako dobrý rodinný spoločník, tak pes, ktorý dokáže uštvať a chytiť diviaka, musí byť naozaj húževnatý a s divokou náturou. Neraz sa stretávame s tým, že neskúsený majiteľ toto plemeno nezvládne správne vychovať a pes mu prerastie cez hlavu. Mne tieto zvieratá svojou divokosťou imponujú. Sú nadpriemerne inteligentné, dokážu zdolávať zdanlivo nezdolateľné prekážky, sú vytrvalé, húževnaté, pri dobrej motivácií sa rýchlo učia. Pri správnom vedení sú to usilovné a vynaliezavé pracovné psy. Potrebujú vybiť energiu, skúšajú čo si môžu dovoliť, majú sklony k dominancií, sú tvrdohlavé a teritoriálne.

          Pei ger

Kombináciou týchto dvoch plemien vzniká psík F1 s váhou od 30 - do max 45 kg.  Pracovne ho nazývam Pei ger.  Pei - zdedil po shar peiovi, ktorý v ňom zostáva pekne čitateľný.  Okrem typickej voľnejšej kože, je na jazyku týchto psíkov vidno modré škvrny. Väčšina šteniat vo vrhu má žihanú/brindle farbu s príležitostnou bielou kresbou v oblasti labiek, hrudného koša/ brucha a na konci chvosta. Žíhanie prechádza od svetlej do červenej. Miestami kresba pripomína pruhy a budí dojem tigrieho kožuchu - ger. Niekedy sa vo vrhu objaví aj šteniatko pieskovej farby ale nestáva sa to často.

Moje psy nedorastajú do takej veľkosti, ako tomu býva u typických predstaviteľov molossov a ani nie mojou snahou smerovať to týmto smerom. Nechcem vytvoriť ďalšieho obrovského psa. Moje psi sú vzrastovo menšie, ekonomickejšie, no na svoju veľkosť pomerne silné, rešpekt vzbudzujúce zvieratá. Vďaka nižšej váhe, okolo 30kg - max 45kg, sa po fyzickej stránke jednoduchšie držia pod kontrolou, než tomu bude u 60kg psa.

Spojením argentínskej dogy a shar peia vznikajú potomkovia, ktorí sú si exteriérovo veľmi podobní. Sú to psi typu moloss. Majú pevnú kostru, sklopené kratšie uši, ktoré dodávajú psovi "medvedí" výraz. Pozorujem dve línie naprieč vrhmi. Svetlejší potomkovia zvyknú byť atletickejší, s dlhšími ušami, koncepčne sa ponášajú viac na dogu. Tmavší potomkovia sú zavalitejší, s kratšími ušami a ponášajú sa viac na shar peia. Avšak neexistuje žiadne pravidlo podľa ktorého pes vyrastie a aj v jednotlivých vrhoch vidno rozdiely. Stane sa, že svetlý jedinec môže byť zavalitý a tmavší zas atletickejší. Vzhľadom na to, že jedinci vo vrhu sú si exteriérovo veľmi podobní s veľkou pravdepodobnosťou ide o hybridizáciu a vznik heterozygotov.  Treba upozorniť, že heterozygot z tohto spojenia je sám o sebe funkčný pes a sledované plemenné nedostatky rodičovských plemien sú u neho naozaj zmierňované, čo je dobrý predpoklad pre vznik funkčnej a relatívne stabilnej F1, avšak následné úspešné používanie heterozygotov v ďalšom chove je náročné a vyžaduje určité znalosti genetiky. Preto pei gera považujem za finálneho psa, za finálne hybridné novoplemeno, avšak ďalší chov na tomto hybridovi, neskúsenému človeku neodporúčam. Je to beh na dlhú trať s neistým výsledkom...

Často sa stretávam s tým, že si ľudia myslia, že sa snažím vyšľachtiť nové plemeno. Nie je tomu tak, to je úplne iný proces. Vezmi me si pei gera - pri použitý homozygotného rodičovského plemena v spojení s pei gerom by sme sa dostali naspäť k plemenným problémom. Spojením pei gera a argentínskej dogy nám vo vrhu budú vo väčšej miere vznikať biele šteňatá, ktoré je potrebné testovať na hluchotu. Pri kombinácii pei gera a shar peia  by sme sa tak isto vrátili k mnohým plemenným problémom shar peia s potrebou testovania napríklad ochorenia SPAID. Taktiež by sa nám ťažko pracovalo s nadmernou produkciou hyaluronu, ktorý by nás neustále približoval k fenotypu klasického shar peia. 

Aby sme dosiahli samostatné plemeno s jednotnými znakmi, potrebovali by sme veľkú chovateľskú základňu, potrebovali by sme pracovať s F1, robiť selekciu na požadované znaky a museli by sme do chovu zaradiť aj príbuzenskú plemenitbu na ich posilnenie a ukotvenie. Ak by sa aj niekto začal venovať chovu pei gera, a vytvoril by nepríbuzné jedince, pri kombinácii dvoch rovnakých heterozygotov  by sme sa rovnako tak dostali ku štiepeniu a žiaden z potomkov by sa na pei gera už nepodobal. Pri kombinácií dvoch rôznych heterozygotov by nám vznikla komplikovaná situácia. Pri  krížení niektoré homozygotné psi nesú niektoré dominantné znaky v heterozygotnom stave a takouto kombináciou sa môžeme dopracovať napríklad k prirodzenej  bezchvostovosti, či odkrytiu niektorých recesívne prenášaných chorôb.  Na druhej strane mnohohybridnosťou  môžeme získať raritné znaky a kombinácie, ktoré môžu byť cenným základom pre ďalší hybridný chov. Určite to však nie je nič jednoduché. Celý proces si vyžaduje množstvo času, analyzovania, dokumentácie. Treba robiť skúšky správnosti a to je časovo, priestorovo aj finančne náročne. Takže mojím cieľom nie je vytvoriť nové plemeno, na to som moc malý pán, ale skúšam nahliadnuť na chovateľstvo z iného uhlu. Pretože na ukážke pei gera,  spojením dvoch rozdielnych plemien vieme vytvoriť uniformitných hybridov, ktorí v sledovaných znakoch zmierňujú extrémne predpoklady rodičovských plemien. Títo jedinci vznikajú zo spojenia dvoch konkrétnych plemien a majú uniformitný exterierový aj genotypový charakter.  Toto nám samozrejme nebude fungovať u všetkých plemien. Plemená musia byť k sebe vyberané tak, aby sa sledovala zmysluplná účelovosť kríženia a ich homozygotnosť. 

Čo sa povahy týka, mnoho ľudí si už s princípu myslí, že táto kombinácia je nevhodná a že pri nej vznikajú nezvládateľné psi. Neviem z čoho takýto ľudia  vychádzajú ale určite nie z osobnej skúsenosti. Vďaka shar peiovi nie sú pei geri takí dynamickí, nie sú tak "nevypočitateľní", ako argentínska doga. Povahu majú vďaka shar peiovi o poznanie miernejšiu, kľudnejšiu, voči svojmu človeku a rodine dobrácku. No vďaka argentínskej doge si zachovávajú značnú dávku inteligencie, ktorá "primitívnemu" a v niečom naivnému shar peiovi pri riešení niektorých životných situácií chýba. Kto pozná shar peia vie, že tento pes má rád svoj pokoj, že je akoby spomalený, moc nad všetkým premýšľa. Pei ger už nie je tak flegmatický a umiernený ako shar pei. Je živší relatívne inteligentný, vytrvalý, učenlivý, odvážny. Introvertný a extrovertný predpoklad oboch plemien sa u pei gera vzájomne vyrovnáva. Pei geri majú silné ochranárske, strážne a lovecké predpoklady. Lovecký pud u nich môže byť naozaj výrazný nakoľko ho dedia od oboch rodičov. Preto je kľúčová socializácia s inými druhmi zvierat už od útleho šteňacieho veku. Bez toho, budeme mať síce zviera ktoré miluje ľudí ale inak pôjde po krku všetkému čo sa pohne.  S vášňou a vytrvalosťou dokážu poľovať na myši, potkany či krty. Rovnako tak je dôležitá socializácia v šteňacom veku s inými psami. Keď sa toto v prvom pol roku zanedbá, pes bude s veľkou pravdepodobnosťou veľmi teritoriálny a bude na iných psov bez rozmyslu útočiť, proste prirodzene bude oduševnene brániť svoju rodinu a svoje územie. Správnou socializáciou sa dá týmto problémom predísť a psík vychádza s inými psami alebo zvieratami bez vážnejších problémov.

Vo svojom chove bazírujem hlavne na skorom kontakte šteniat a detí. Aby psíčkovia už od malička mali zafixované pozitívne vzťahy s deťmi - malý človiečik im dáva papať, hrá sa s nimi. Vo všeobecnosti sú moji pei geri lojálni ku svojej rodine a milujú deti. Pri správnom vedení a dobrej motivácií sa rýchlo učia, ale... to, že sa niečo naučia automaticky neznamená, že budú aj bezhlavo poslúchať. Osobnosť shar peia sa môže ozvať a psíček môže zvažovať či požiadavku myslíte vážne a či je naozaj nutné vás poslúchnuť. A práve preto je dôležitá dobrá motivácia a láskyplný prístup, aby vás zvieratko malo skutočne rado a poslúchanie bolo pre neho samozrejmé ( v začiatkoch výcviku výhodné). Nie je to totiž cvičená opička, ktorá bude skákať, tak ako pískate, len preto aby vám urobila radosť. Nebude na vás visieť očami. Je to osobnosť so svojou hlavou a dôstojnosťou a podľa toho bude s vami jednať a podľa toho by ste sním mali jednať vy. Na duši títo psíci môžu byť veľmi citliví. Treba byť spravodlivý. Prehrešky rázne a dôsledne trestať a úspechy veľmi chváliť a odmeňovať. Pre silný ochranársky pud je dôležitá skorá socializácia s inými psami a pre relatívne silné lovecké pudy je dôležité skoré zoznamovanie so zvieratami s ktorými chcete aby psíček vychádzal. Sú to rozumné zvieratá, no šteniatko si zbytočne nerozmaznávajte a myslite na to, že jedného dňa vyrastie. Roztomilé bránenie si kostičky, raz - dva môže byť v dospelosti vážny problém! Vy stojíte v hierarchii na samom začiatku. Vy rozhodujete o tom, čo sa bude a nebude diať, čo ktorý pes bude a nebude mať. Rovnako tak nikdy nepodporujte hry pri ktorých vás šteňa hryzie do rúk alebo vás hoc akým spôsobom loví, vyskakuje na vás. Vždy takéto aktivity ukončite, prípadne presmerujte na objekt alebo figuranta. Nikdy nie na vás alebo na členov vašej rodiny! Vaša ruka je svätá! Do vás sa nevrčí, vaša ruka sa nehryzie! V šteňacom veku bude šteniatko hľadať hranice. Hryzenie sa stane súčasťou jeho vývoja. Vy musíte určiť čo už je veľa, ale odporúčam hry, kde vás pes hryzie nepodporovať. Dôležité je u tohto psíka od malička trénovať privolávanie. V puberte je potrebná dôsledná výchova, disciplína a vedenie k poslušnosti, ako u všetkých psov tohto typu, pretože zvyknú byť tvrdohlavé. Nič u nich nesmie byť zadarmo a všetko po čom pes túži by malo byť podmienené poslušnosťou . Chceš večeru? Sadni si! Chceš ísť von? Sadni si! Chceš sa hrať? Tak si sadni! Samozrejme je dôležité popri "drezúre" psovi ukazovať lásku, tá je kľúčová pre dobrý vzájomný vzťah, pre zdravé sebavedomie psa. Nezabúdajte, že v hĺbke srdca sú to citliví psi a drezúra bez lásky môže skončiť zlomením psej duše. Tu si môžete sami prečítať, čo o svojich psoch napísali samotní majitelia : 

 Pei geri sú životaschopnejší a menej závislí na starostlivosti človeka než je tomu u plemena shar pei. Sú menej náchylní k zdravotným neduhom, ktoré vznikajú v dôsledku extrémneho exteriéru či generačných chorôb. Nadmerné množstvo kože spôsobujúce kožne, ušné a očné problémy je u nich miernejšie, nakoľko ich koža nie je tak nariasená, ako tomu býva  bežne u shar peia. Nemajú veľký podiel bielej farby  čo znižuje riziká s nedostatkom pigmentu, ktorý vyskakuje u argentínskej dogy. Nesmieme ale zabúdať na to, že stále sú to živé tvory. Zdravotné problémy rôzneho charakteru neobchádzajú nikoho na svete a s veľkou pravdepodobnosťou nebudú obchádzať ani pei gera. Má v predkoch jeden z historických šľachtiteľských unikátov a to samotné je spojené s určitým zdravotným rizikom. 

 Ako som už spomínala temperament tejto kombinácie je skôr vyrovnaný. Psíkovia nezvyknú byť ani prehnane aktívni a divokí ako tomu býva u argentínskej dogy ale zas nie sú až takí flegmatici a pohoďáci, ako je tomu u shar peia. Vzniká nám taký akurátny psík "do voza aj koča".  Môže mať svoje divoké chvíľky, hlavne teda v šteňacom veku a v puberte, ale taktiež dokáže dlhú chvíľu spokojne prespať na svojom obľúbenom mieste. Obidve plemená, argentínska doga i shar pei  sú výbornými strážcami a preto sa moji psi prednostne hodia ako strážní psi do rodinných domov.  Vďaka shar peiovi majú pei geri sklony k čistotnosti a je možné ich mať aj v byte, no jedine za predpokladu, že sa im budete skutočne aktívne venovať. Predstava psa ktorý 8 -12 hodín čaká zavretý v byte, by mohla skončiť poškodzovaním interiéru bytu z nudy. Môžu byť celoročne vonku za predpokladu že budú mať k dispozícií riadne zateplenú búdu s výstelkou. Samozrejme ak teplota pôjde k extrémom, napr. k - 20, určite vďačne ocenia možnosť stráviť mrazivé noci v teple vášho domova. 

Bilancia

Koncom roka 2022 bol chov pei gerov z mojej strany ukončený. Nakoľko ide o špecifický typ kríženia, na rozbeh tohoto projektu by som potrebovala väčšiu chovateľskú základňu a užšiu spoluprácu s ďalšími ľuďmi, ktorí by novoplemeno pei ger začali cielene chovať.  Bez toho, by som potrebovala základňu aspoň s troma ďalšími nepríbuznými chovmi. Hoc je pei ger skvelý pes, jeho nezávislosť je výrazná. Mám už hlásenia o dvoch napadnutiach človeka. Vždy išlo o situácie obrany svojho človeka a jeho majetku, no zvyčajne to bolo takým spôsobom, že si myslím, že pes by mal mať z človeka vo všeobecnosti väčší prirodzený rešpekt. Mal by mať istú prirodzenú nechuť napadnúť človeka. Krv divokej a inteligentnej argentínskej dogy a urputného zásadového shar peia vie vytvoriť tvrdých obranárov. Moja vlastná fena pei gera mala incident s medvedicou čo viedla dve mladé. Dokázala svojou razantnosťou medveďa zneistiť a predísť útoku. Tieto psy majú všeobecne silné predpoklady k lovu. Časom prichádzam na to, že toto je sice skvelá vlastnosť do divočiny, na odľahlých statkoch, kde pes musí vedieť reagovať samostatne, kde musí citlivo vyhodnocovať situáciu, no v terajšej modernej spoločnosti to môžu byt pre neskúseného človeka vcelku náročné psy na výchovu a v nevhodných rukách majú tieto psi predpoklad byť nebezpečné.

Zdravie:

Za 7 rokov chovu sme mali 5 vrhov s celkovým počtom 36 šteniat.

- Z tohoto počtu 2 jedince mali problém s bedrovými kĺbmi s nutnosťou operácie. Obidva psi patria jednému vlastníkovi. Okolo 6 miesiaca mi boli zaslané fotografie z ktorých je zrejmé, že tieto dva psi neboli v dobrej výživovej kondícii, taktiež žili prevažne v interiéri, čo podľa môjho názoru neumožňovalo pevný a správny postoj v období najväčšieho rastu. Vychádzam predovšetkým z osobnej skúsenosti, kedy sa mi z bytu po jednom mesiaci vrátilo šteňa a v porovnaní so šteňatami, ktoré som mala ešte doma bolo jasne vidieť, aký výrazný rozdiel v pohybe nastal a aký nestabilný postoj vrátené šteňa malo. Bola viditeľná predovšetkým výrazne horšia stabilita zadných nôh pri hrách so súrodencami. K takémuto rozdielu stačil jeden mesiac pohybu na nevhodnej podlahe. Na šmykľavom line, dlaždiciach atď. Preto sa  tieto skutočnosti mohli podpísať na ich terajšom zdravotnom stave.  U jedného z týchto dvoch jedincov došlo aj ku rozsiahlemu zápalu kože a obaja bojujú s rôznymi alergiami.
 - Tretí pes si pretrhol krížové väzy a  bola u neho potrebná operácia.
 - Štvrtý jedinec mal úraz prednej laby od čoho sa odvíjala následná artróza na danej končatine.
 - Jedna fena prekonala zápal a torziu maternice.
 - U druhej feny bola zaznamenaná silná falošná gravidita vyžadujúca hormonálnu liečbu a alergia na ryby a pšenicu.
 - 4ks potrebovali drobnú korekciu viečok, aby sa predišlo otieraniu kože a mihalníc oka o rohovku

- Jedna fenka zomrela na torziu žalúdka, majitelia však pripustili, že mala nadváhu a dochádzalo k jej prekrmovaniu. 

Ostatných 25 jedincov sa teší dobrému zdraviu a výrazné zdravotné problémy ich obchádzajú. Niektoré jedince bojovali so zápalom uši, ale všetko to boli záležitosti, ktoré sme správnou  starostlivosťou ľahko dostali pod kontrolu. 

© 2023, Crossbreed DOGS